Husličky kráľovské

Ak sa pýtaš, prečo je v nadpise článku prívlastok „kráľovské“, odpoveď je jednoduchá. Husle sú kráľom nielen medzi strunovými sláčikovými nástrojmi, ale aj kráľom v orchestri.

História huslí

Vlasťou huslí je Európa a obdobie po 13. storočí. Za ich vynálezcu sa považuje Gaspar Duifopruggar, Talian z Bologne. Najstaršie husle, ktoré vyrobil v roku 1510, boli určené pre kráľa Františka I. Svoj súčasný tvar začali nadobúdať v 16. a 17. storočí v dielňach talianskych majstrov žijúcich a tvoriacich v Cremone (Nicola Amati, Giuseppe Guarneri, Giovanni Magini). Najlepšie husle na svete sú husle veľkého talianskeho majstra Antonia Stradivariho z takzvaného „zlatého obdobia“ jeho tvorby z konca 17. a začiatku 18. storočia. Huslový „pravek“ je však nejasný. Ich predchodcovia mohli pochádzať z Číny, Indie alebo Perzie, napríklad kemanche, ravanastron, rebeck, kobyz, bambir, crota či fidel.

Konštrukcia huslí

Husle patria medzi strunové sláčikové nástroje. Majú štyri struny, ktoré sú ladené v čistých kvintách g, d¹, a¹, e². Majú telo (niekedy sa hovorí o trupe) a krk. Na husliach sa hrá so sláčikom.

Telo huslí tvoria dve prehnuté dosky, ktoré sú spojené lubmi. Na hornej doske sú vyrezané dva otvory v tvare písmena f (efy), ktoré umožňujú lepší prenos zvuku zvnútra huslí. Horná doska sa vyrába väčšinou zo smrekového dreva,  spodná z javora. Na spodnej strane je pripevnená drevená lišta (basový rámec) a pomáha prenášať nízke frekvencie na hornú dosku. Duša prenáša zase naopak vysoké frekvencie z hornej dosky na spodnú. Na ľavej strane je pripevnený podbradník, pre pohodlnejšie hranie. Naspodu je pavúk alebo poduška, ktorá slúži nato, aby husle netlačili na kľúčnu kosť. Na silu a zafarbenie zvuku huslí má veľký vplyv použitý materiál a v menšej miere chemické zloženie laku, ktorým je povrch ošetrený.

Krk huslí sa vyrába z rovnakého dreva, ako luby a spodná doska — z javora. Na  vrchnej časti krku je pripojený hmatník z ebenového dreva, ku koncu sa krk zatáča slimákom. Struny sú ku količníku pripevnené štyrmi kolíčkami a vedú cez malý pražec (začiatok hmatníka), ďalej pod hmatník cez kobylku ku strunníku. Kobylka je vyrábaná z javora. Jej úlohou je držať struny v určitej vzdialenosti od hmatníka. Jej zaoblený tvar umožňuje sláčiku dotýkať sa strún oddelene, prenáša vibrácie strún na trup huslí a slúži tiež ako akustický filter — obmedzuje niektoré frekvencie strún, ktoré by zhoršovali tónové vlastnosti huslí.

Struny sa skladajú z jadra tvoreného syntetickým alebo kovovým vláknom a z kovového vinutia (hliník, oceľ, striebro, chróm, titán a pod.). Pôvodne sa vyrábali z ovčích čriev. Dnes však takéto struny používajú iba výnimočne niektorí interpreti, ktorí chcú docieliť autentický zvuk, aký mávali husle v dávnych dobách.

Sláčik tvorí drevený prút a vlásie z konských vlasov (z chvosta) napnuté medzi špičkou sláčika a tzv. žabkou. Vlásie sa dá povoľovať a napínať pomocou skrutky posúvajúcej žabku a z času na čas sa musí namazať kolofóniou (ľudovo kalafúnou) pre lepšie trenie so strunou.

Skladatelia pre husle a ich diela

Skladaniu hudby pre husle sa venovalo mnoho známych skladateľov a vzniklo množstvo svetoznámych diel. Môžem spomenúť aspoň niektoré:

• A. Vivaldi: Ročné obdobia pre husle a orchester
• J. S. Bach: 3 sonáty a 3 partity pre sólové husle
• W.A. Mozart: 5 koncertov pre husle a orchester
• L. Beethoven: 10 sonát pre husle a klavír
• I. Brahms: Koncert D dur pre husle a orchester
• F. Mendelssohn: Koncert e mol pre husle a orchester
• E. Grieg: 3 sonáty pre husle a klavír
• N. Paganini: Koncert D dur pre husle a orchester
• P. Čajkovskij: Koncert pre husle a orchester
• D. Šostakovič: 2 koncerty pre husle a orchester

Husle sú komplexný nástroj a právom sú považované za kráľa každého orchestra, v ktorom sú hráči na tento nástroj začlenení. Naučiť sa hrať na husle znamená roky výcviku pod vedením skúseného mentora. Vyžaduje si to tvrdú, vytrvalú prípravu a pravidelné cvičenie. Čím skôr sa človek začne učiť hrať, tým lepšie, pretože technika hry na tomto nástroji vyžaduje veľkú flexibilitu a pohyblivosť rúk. Na hru na husliach nie je potrebné mať absolútny hudobný sluch, oveľa dôležitejšie je tzv. harmonické ucho.