Ktorý je ktorý
Prelom októbra a novembra, konkrétne posledný októbrový deň – či skôr večer a noc – a prvé dva novembrové dni prinášajú do našich životov osobitú atmosféru. Jednotlivé uvedené dni majú svoje pomenovania: Halloween, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ale v reálnom živote si ich ľudia často pletú a zamieňajú si pôvod ich vzniku. Obom novembrovým sviatočným dňom sa ľudovo zvykne hovoriť aj Sviatok dušičiek alebo prosto Dušičky.
Halloween
Ako prvý sa v súčasnosti slávi práve tento starý keltský pohanský sviatok. Starí Kelti si počas neho uctievali duše svojich mŕtvych predkov. Verili, že títo sa vracajú do svojich domovov a snažia sa ovládnuť všetko živé. Vyrábali si preto rôzne strašidelné masky, aby ich zlí duchovia nechali na pokoji. Taktiež zapaľovali vatry a prinášali obete pohanským božstvám, aby im pomohli prežiť nastávajúce ťažké chladné mesiace. Helloween sa často spája aj so sviatkom Samhain, počas ktorého Kelti oslavovali koniec žatvy a príchod „temnej polovice“ roka. Zároveň si zaväzovali bohov k bohatej úrode na ďalší rok.
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa tento sviatok dostal prostredníctvom írskych a škótskych prisťahovalcov do Ameriky. Z tohto obdobia pochádza aj jeho názov Halloween, ktorý vznikol skrátením slovného spojenia All Hallow Evening, čo značí Predvečer Sviatku všetkých svätých.
Súčasťou Halloweenu sa stalo aj vyrezávanie tekvičiek. Tento zvyk pochádza od írskych prisťahovalcov, ktorí v starej vlasti nevyrezávali tekvice, ale rastlinu okrúhlicu (vodnicu, kapustu poľnú pravú). Samotné vyrezávanie lampášov nazvaných „jack-o‘-lantern“ je zvyk starý niekoľko storočí. Jedna z legiend tento názov odvodzuje od postavy Lakomca Jacka, opilca a klamára. Keď sa samotný diabol dozvedel o jeho skutkoch, vybral sa ho pohľadať, aby zistil,či sa tieto reči zakladajú na pravde. Keď ho našiel, chcel ho vziať so sebou do pekla. No Jackovi sa ho podarilo dva razy oklamať. Prvýkrát si od diabla vynútil odklad o desať rokov, druhý raz ho dokonca prinútil sľúbiť, že si jeho dušu nevezme nikdy. Diabol nemal na výber a tak privolil. Keď Jack o nejaký čas zomrel, jeho duša chcela vstúpiť do neba. Ale tam ho pre jeho život plný pijanstva a klamstiev nepustili. No a do pekla sa nemohol nedostal pre sľub, ktorý mu dal sám diabol. Avšak dostal od neho žeravý uhlík, aby mu svietil na cestu, keď sa bude večne túlať svetom. A tak vyrezávané a svietiace tekvičky majú Jackovi osvetľovať cestu a zároveň chrániť ľudí pred zlými duchmi. Zámerné sfúknutie sviečky v tekvičkovom lampáši vraj prináša nešťastie.
Až v 20. storočí vznikla v USA súčasná modernizovaná podoba Halloweenu. Zahŕňa v sebe najmä zábavu a dôraz na strašidelnosť a to všetko zabalené do pozlátka komercionalizmu.
Sviatok všetkých svätých
Tento sviatok sa spája so starorímskym sviatkom Lemúrií, kedy Rimania konali obrady proti blúdiacim duchom mŕtvych. Prvýkrát sa slávil v Ríme 13. mája 609, keď jeho obyvatelia zasväcovali dovtedajší pohanský chrám Panteón Panne Márii a mučeníkom. Po vyše 100 rokoch zmenil pápež Gregor III. pri zasväcovaní Baziliky sv. Petra k úcte všetkým svätým dátum sviatku na 1. novembera. Odvtedy si ho kresťania pripomínajú práve v tento deň. Jeho hlavnou myšlienkou je oslava života ľudí, ktorých kresťanská cirkev za ich výnimočné skutky vyhlásila za svätých.
Pamiatka zosnulých
Hneď ďalší deň po Sviatku všetkých svätých, teda 2. novembra, si pripomíname všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Pamiatka zosnulých sa slávi od 2. novembra roku 998, a to na podnet benediktínskeho opáta Odila, ktorý si takýmto spôsobom začal pripomínať svojich zosnulých bratov z francúzskeho kláštora Cluny. Podľa cirkevného učenia sa v tento deň veriaci modlia za duše v očistci. Má prinášať nádej na vzkriesenie a teda byť dňom radosti, nie smútku ani strachu. Kvetovou výzdobou hrobov a zapálením sviečok si pripomíname tých, ktoré už nie sú živí medzi nami a prejavujeme im našu vďačnosť a vzdávame úctu.
