Od nočného sprejovania k legálnym megaprojektom

Ideš po meste a na stene vidíš nápis sprejom (graffity) a hneď za rohom obrovskú, fotorealistickú maľbu cez celú fasádu činžiaku (murál). Mnohí hodia oboje do jednej škatuľky s nápisom „pouličné umenie (street art)“, no v skutočnosti stoja na úplne opačných koncoch barikády. Kým klasické graffiti vzniká potme za pár sekúnd ako teritoriálny podpis, murál je monumentálne dielo, na ktoré umelec potrebuje povolenie, resp. zákazku od majiteľa objektu, hydraulickú plošinu a stovky litrov fasádnej farby. Prečo sa z fasádnych malieb stal celosvetový fenomén a prečo by ťa mohli zaujímať viac než exponáty v sterilnej galérii?

V médiách a bežnej reči sa uvedené pojmy hádžu do jedného vreca, no v teórii umenia aj v samotnej komunite ide o tri odlišné kategórie, každá s inou DNA.

Veľké množstvo dnešných špičkových muralistov vyrástlo na ilegálnom graffiti v 90. rokoch. Vzali nástroje a zručnosti z ulice (prácu so sprejom, ovládanie tlaku trysiek, zmysel pre dynamiku) a preniesli ich do legálnych monumentálnych zákaziek, často v rádoch tisícov eur. Časť undergroundovej graffiti komunity však považuje murály za „zapredanie sa“ a stratu rebélie v prospech sterilnej mestskej dekorácie. Naopak, kunsthistorici a urbanisti vidia v muráloch priameho nástupcu mexického muralizmu (Diego Rivera) z 20. storočia, ktorý slúži verejnosti.

Skúsil si sa zamyslieť, ako sa maľuje 8-poschodová budova bez toho, aby z toho vznikla machuľa? Keď stojíš pod panelákom a pozeráš na dokonalú tvár cez šesť poschodí, prvá otázka je jasná: Ako ten človek z plošiny meter od steny vôbec vidí, kam čo maľuje, bez toho, aby z toho nevznikol škuľavý Picasso?

Maliari nemajú röntgenové oči ani nezliezajú každých päť minút dole na chodník, aby skontrolovali perspektívu. Používajú na to fascinujúci vizuálny hack:

• Trik menom Doodle Grid (Fyzické GPS): Umelec najprv celú fasídu „náhodne“ počmára. Nasprejuje tam stovky zdanlivo nezmyselných znakov – kruhy, vlnovky, písmená, emoji či čísla. Potom celú stenu odfotí, hodí do tabletu (napr. do Procreate) a cez fotku položí svoj finálny návrh v priehľadnej vrstve. Tieto náhodné čarbanice slúžia ako záchytné body v priestore. Presne vie: „Aha, ľavé obočie začína pri tom zelenom trojuholníku a končí pri čísle 7.“
• Arzenál ťažkej váhy: Zabudni na romantickú predstavu maliara s paletou v ruke. Na veľké plochy (obloha, pozadie) sa primárne používajú fasádne akrylové farby nanášané valcami na 4-metrových teleskopických tyčiach alebo priemyselné striekacie pištole (tzv. airless systémy). Klasické spreje prichádzajú na rad až pri jemnom tieňovaní a detailoch tváre.
• Architektúra ako súčasť hry: Špičkový muralista stenu neberie len ako biele plátno. Rešpektuje jej nedokonalosti:
  • Okná a rímsy: Môžu sa premeniť na sklá slnečných okuliarov, policu v izbe alebo rebrík, po ktorom lezie namaľovaná postava.
  • Trompe-l’œil (Oklamanie zraku): Pomocou premyslených tieňov umelec vytvorí ilúziu, že budova má zrazu vyhryznutý roh, alebo že zo steny trčí obria 3D ruka siahajúca priamo na ulicu.

Kto sú umelci, ktorí dokážu premeniť nudné mestské fasády na vizuálne klenoty? Títo štyria vybraní ukazujú, že murál nemá žiadne mantinely ani v nápadoch, ani v použitých nástrojoch:

• Eduardo Kobra (Brazília) – Pán farebného kaleidoskopu
  •  Jeho štýl: Explózia farieb, geometrické vzory a obrovské portréty historických osobností.
  • Čím ťa dostane: Drží svetové rekordy za najväčšie murály planéty. Jeho diela majú bežne tisíce štvorcových metrov a vyzerajú, akoby si sa na svet pozrel cez roztočený pestrofarebný kaleidoskop. Je tiež držiteľom zápisov v Guinnessovej knihe rekordov za najväčšie murály sveta (napr. dielo Etnias v Rio de Janeiro s rozlohou cez 3 000 m²).
• Vhils / Alexandre Farto (Portugalsko) – Umelec s búracím kladivom
  •  Jeho štýl: Zabudni na farby a spreje. Vhils materiál nepridáva, ale odoberá.
  • Čím ťa dostane: Do starých omietok a betónu vysekáva dychberúce portréty pomocou zbíjačiek, sekáčov, kyseliny a mikronáloží výbušnín. Fasáda pre neho nie je len podklad, maliarske plátno, ale priamo sochársky materiál.
• Chemis/ Dmitrij Proškin (Česko) – Hyperrealizmus, ktorý ťa chytí za srdce
  •  Jeho štýl: Neuveriteľne detailné, priestorové 3D maľby, ktoré reagujú na aktuálne dianie vo svete.
  • Kde ho vidieť: V Prahe na Mojmírovej ulici vytvoril celosvetovo virálny murál dievčatka schovaného pod ukrajinskou vlajkou obklopeného hračkami západnej popkultúry (Dievčatko pod ukrajinskou vlajkou).
• Lousy Auber (Slovensko) – Keď sa celá budova stane televíznym signálom
  •  Jeho štýl: Konceptuálna dekonštrukcia architektúry. Nejde o klasickú ilustráciu, ale o hru s celým objektom.
  • Kde ho vidieť: Bratislava, Kamenné námestie. Fasádu ikonickej, no chátrajúcej budovy hotela Kyjev pokryl gigantickým analógovým monoskopom (Hotel Kyjev Deconstructed), čím vytvoril jeden z najdiskutovanejších mestských murálov na Slovensku.

Umenie nemusí byť len o tichom šepkaní v sterilných múzeách, kde ťa z rohu sleduje prísna pani strážnička. Najlepšia výstava sa deje priamo pod holým nebom a môžeš si z nej kedykoľvek spraviť vlastnú objaviteľskú expedíciu. Takže ako na vlastný „street art hunt“? Galériu môžeš mať priamo vo svojom vrecku v mobile.

• Tvoja tajná zbraň – Street Art Cities: Ak nechceš blúdiť mestom naslepo, zapni si appku alebo web streetartcities.com. Funguje to ako interaktívny celosvetový radar – nájdeš tam presné GPS súradnice stoviek diel, profily autorov aj fotky. Je to aj portál, kde nájdeš množstvo ďalších informácií alebo súťaží. Je to proste geniálny nástroj na plánovanie, či už ideš na víkend do Prahy, Londýna, alebo len hľadáš skryté skvosty vo svojom či susednom meste.
• Profi tipy, ako si užiť lov na fasády:
  • Hľadaj „sweet spot“: Mnohé 3D a anamorfné maľby dávajú zmysel len z jedného konkrétneho uhla. Ak ti obraz pripadá natiahnutý alebo plochý, prejdi na druhú stranu ulice a hľadaj bod, kde optická ilúzia dokonale zacvakne.
  • Vychytaj správne svetlo: Ostré poludňajšie slnko hádže na fasádu tvrdé tiene od ríms a balkónov. Mäkké svetlo počas zlatej hodinky pred západom slnka vytiahne farby maľby do maximálnej sýtosti.
  • Zachyť kontext: Najlepšie fotky vznikajú vtedy, keď nezachytíš len stenu samotnú, ale aj kontrast s bežným životom pod ňou – prechádzajúcu električku, okoloidúcich s kávou alebo siluetu stromu.

Máš aj ty vo svojom meste alebo na sídlisku murál, okolo ktorého chodíš do školy či práce? Daj o ňom vedieť v komentároch, ktorý je tvoj najobľúbenejší – nech máme tipy aj na ďalší street art trip!